Mapa príbehu.

✏️Šesťdielna mapa obsahuje postavy, prostredie, problém, udalosti, záver a tému alebo ponaučenie. Každé pole smeruje k inému pohľadu na ten istý text. Odpovede nemusia byť rovnako dlhé. V príprave na hodinu si stanovte hlavný zámer, aby činnosť neskĺzla k povinnému písaniu šiestich rovnakých odsekov bez súvislosti so zručnosťou, ktorú chcete pri učení sledovať a rozvíjať.

Pri postavách si poznačte, kto je dôležitý a čo chce získať alebo zmeniť. Prostredie pomenúva miesto a podľa potreby čas. Problém zachytáva napätie či otázku, ktorá rozbehne dej. Téma presahuje zoznam činov. Rozlišujte medzi tým, čo sa v príbehu stalo, a myšlienkou, ktorú si môže čitateľ odniesť. Výklad vždy opierajte o konkrétny obsah rozprávania.

Postupné usporiadanie má postavy a prostredie, tri alebo päť polí udalostí a záver. Tri polia stačia na stručnú dejovú líniu, päť zachytí dôležité medzikroky. Komiksová šablóna môže nasledovať ako obrazové rozpracovanie plánu. Udalosti z mapy poslúžia ako návrhy okienok, pričom už v malom poli netreba vypísať celú scénu so všetkými podrobnosťami a dialógmi.

Vlastné nadpisy platia iba pre šesťdielnu mapu. Vložte presne šesť riadkov, každý s najviac dvadsiatimi štyrmi viditeľnými znakmi. Prázdne pole zachová všetky predvolené názvy. Postupnosť používa pevné slovenské nadpisy. Voľte krátke otázky alebo označenia častí. Dlhšie vysvetlenie patrí skôr do ústneho zadania alebo na osobitný list, ktorý poskytne podrobnejšie pokyny bez preplnenia samotného prehľadu.

📝Linky pomáhajú pri stručných ručných poznámkach. Bez nich je viac voľnosti pre kresby, šípky a heslá. Nevyžadujte okamžite celé odseky v každom okienku. Na rozvinutie textu využite linajkový papier, ktorý ponúka viac priestoru. Mapa potom zostane prehľadom vzťahov namiesto zmenšenej kópie celého príbehu s drobným nahusteným písmom, ktoré sa pri následnom čítaní a kontrole ťažko sleduje.

Po dokončení zvoľte otázky na overenie väzieb. Odpovedá záver na pôvodný problém? Je jasné, ktorá udalosť vyvolala ďalšiu? Prázdne miesto môže ukazovať chýbajúce rozhodnutie, no nie každý krátky príbeh musí presne kopírovať jednu schému. Rozhovor prispôsobte konkrétnemu dielu aj cieľu. Štruktúra má pomáhať premýšľať, nie nútiť autora k obsahu len preto, že existuje určitý počet vytlačených polí.